Thajsko v kríze: byrokracia je príliš veľká a neefektívna!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Zistite, ako sa thajská byrokracia zrodila z histórie, jej výzvy a potreby reformy do roku 2025.

Thajsko v kríze: byrokracia je príliš veľká a neefektívna!

Aký je stav thajskej byrokracie? V čase, keď obyvateľstvo nahlas premýšľa o reformách, vnášajú do veci svetlo aktuálne správy. Thajsko má viac ako 3 milióny zamestnancov vo verejnom sektore, čo predstavuje pomer 1:22 k počtu obyvateľov. Výdavky verejného sektora dosahujú neuveriteľných 820 miliárd bahtov, čo je neuveriteľných 42 % štátneho rozpočtu, čo vyvoláva otázku: Je to stále aktuálne? thajské PBS ukazuje, že mnohí občania majú pocit, že byrokracia je príliš veľká a neefektívna.

Počiatky thajskej byrokracie možno hľadať v reformách kráľa Chulalongkorna (Rama V.), ktorý sa snažil zmodernizovať administratívu, aby pôsobil proti vplyvu koloniálnych mocností. Tieto reformy vytvorili ministerstvá a centralizovanú správu, ktorá koncentrovala moc v Bangkoku. Po politickom otrase v roku 1932 zohrala rozhodujúcu úlohu v rozvoji krajiny byrokracia.

Rast a výzvy

Počas éry generála Sarit Thanarat zaznamenala byrokracia výrazný rast, čo pomohlo podporiť národné rozvojové plány. Dnes však vyvstávajú otázky: Má tento rast ešte zmysel? Začiatky sa môžu zdať pozlátené, no thajská byrokracia je čoraz viac kritizovaná. V roku 2025 sa na štátnickú skúšku prihlásilo vyše 450-tisíc uchádzačov, pričom všetky miesta boli obsadené. Napriek tomu si treba položiť otázku efektívnosti.

Ďalším bodom je medzinárodné porovnanie. Kým napríklad v USA a Japonsku pracuje 80 % verejných zamestnancov lokálne, v Thajsku je to len 20 %. To vedie k centralizovanej moci, ktorá podporuje neefektívnosť a prekrývanie. Máte predstavu, čo to znamená? Zmätok a teda neefektívna administrácia.

Hľadanie riešení

Kritika nedostatku zodpovednosti nie je novinkou. Prípady ako zrútené sídlo Štátneho kontrolného úradu odrážajú hlbšie zlé hospodárenie, ktoré mnohí považujú za korupciu. Navyše predchádzajúce pokusy o reformy, ako decentralizácia a privatizácia, narazili na odpor. Pokus o reformu súčasnej vlády má za cieľ rozšíriť byrokraciu prostredníctvom zmien zákonov – mnohí to však vnímajú skepticky. Je zrejmé, že ide skôr o snahu posilniť štátnu kontrolu než o skutočné reformy.

Aká je teda budúcnosť thajskej byrokracie? Výzvy na decentralizáciu a zníženie administratívneho prekrývania sú čoraz hlasnejšie. Stabilný politický rámec a skutočná túžba po reforme by mohli byť kľúčom k zmene, ale sme na to pripravení?

Na záver treba poznamenať, že národné aj medzinárodné trendy v byrokratickej reforme majú za cieľ zvýšiť efektivitu a znížiť náklady. Thajsku by bolo dobré odporučiť, aby sa na tento vývoj pozrelo bližšie a nebálo sa podniknúť odvážne kroky.