Thajský boj proti plastovému odpadu: obehové hospodárstvo v ohrození!
Cieľom Thajska je dosiahnuť komplexné obehové hospodárstvo pre plasty do roku 2030, čelí však infraštruktúrnym a informačným bariéram.

Thajský boj proti plastovému odpadu: obehové hospodárstvo v ohrození!
Thajsko má potenciál pre komplexný systém obehového hospodárstva, najmä v oblasti plastov. Prechod na udržateľnejšie hospodárstvo však vážne oneskoruje množstvo problémov. nahlas dnes.linka.me Stanovené ciele na rok 2030 stále meškajú 2-4 roky. Chýbajú jasné ekonomické údaje a vhodná infraštruktúra potrebná na zmenu.
Veľkým problémom je nepochopenie odpadového hospodárstva a recyklácie. Obehové hospodárstvo sa často redukuje len na recykláciu, ktorá podporuje štrukturálne problémy. Na dosiahnutie cieľov do roku 2030 sú naliehavo potrebné opatrenia na zníženie jednorazových plastov a mieru recyklácie 50 – 70 percent.
Úloha rozšírenej zodpovednosti výrobcu (EPR)
Rozšírená zodpovednosť výrobcu (EPR) sa zdôrazňuje ako kľúčový mechanizmus na poskytovanie stimulov a presadzovania v procese recyklácie. rkcmpd-eria.org zdôrazňuje význam spolupráce všetkých zainteresovaných strán – výrobcov, spotrebiteľov, vlády a občianskej spoločnosti – pri podpore prechodu na obehové hospodárstvo.
Thajské odpadové hospodárstvo je založené na zákone o zlepšení a ochrane národnej kvality životného prostredia z roku 1992, ktorý obsahuje rôzne zákony upravujúce konkrétne druhy odpadu. Patrí medzi ne zákon o verejnom zdravotníctve, ktorý prideľuje zodpovednosť za komunálny odpad samosprávam, a zákon o továrňach, ktorý upravuje nakladanie s priemyselným odpadom.
Strategické plány a akčné plány pre plastový odpad
Dôležitým dokumentom, ktorý určuje smer, je Plán nakladania s plastovým odpadom 2018-2030. Tento dokument je rozdelený do troch fáz a jeho cieľom je dosiahnuť 100-percentnú mieru recyklácie. Akčný plán pre bio-obehové a zelené hospodárstvo na roky 2021 – 2027 navyše zohráva ústrednú úlohu pre plasty ako základ pre prechod na obehové hospodárstvo.
Nedávne implementácie, ako napríklad model EPR, ktorý sa v súčasnosti testuje v Chonburi, ukazujú pokrok smerom k systematickému riešeniu sledovania plastových výrobkov od výroby až po likvidáciu. Implementácia zákonov na zníženie nerecyklovateľných výrobkov je však jednou z najpálčivejších výziev.
Povedomie a správanie spotrebiteľov sú pre tieto zmeny kľúčové. Systémy záloh v Európe už ukázali, ako možno vytvoriť stimuly. V Thajsku však stále existuje potreba informačných kampaní, ktoré by objasnili mylné predstavy a pozitívne ovplyvnili správanie spotrebiteľov.
Výzvy spojené s plastovým odpadom si vyžadujú aktívny prístup a spoluprácu. Ambiciózna vízia komplexného obehového hospodárstva pre plasty v Thajsku sa môže stať realitou iba prostredníctvom interakcie výroby, spotreby a efektívneho riadenia.