Južná Kórea odhodlane bojuje proti medzinárodným sieťam podvodníkov!

Južná Kórea odhodlane bojuje proti medzinárodným sieťam podvodníkov!

V októbri 2025 spustila juhokórejská vláda pod vedením prezidenta Lee Jae-myunga radikálnu operáciu na potlačenie zločineckých sietí v Kambodži, ktoré chytajú stovky juhokórejských občanov do online podvodných centier. Akútne správy o mučení a smrteľnom zlom zaobchádzaní s obeťami vyvolávajú u juhokórejského obyvateľstva čoraz väčšie obavy. V tejto súvislosti bolo zavedené cestovné obmedzenie na úrovni Code Black, aby sa splnila „misia národnej bezpečnosti“. Juhokórejská vláda nasadila spravodajské a špeciálne jednotky na riešenie týchto problémov spolu s kambodžskou vládou Thai Publica.

Problém podvodníkov však siaha ďaleko za Kambodžu a je hlboko zakorenený v Thajsku. Je tu rozšírená sieť, ktorá využíva technológiu a politický vplyv a podkopáva národnú bezpečnosť zvnútra. Občania zažívajú „krízu morálnej bezpečnosti“, v ktorej ich dôvera v štát viditeľne klesá. Preto je naliehavo potrebné zaviesť „Základný rámec riadenia“ na boj proti vážnemu morálnemu úpadku vo vládnom aparáte.

Naliehavá potreba reformy

Pokiaľ ide o boj proti tejto trestnej činnosti, prichádza na rad niekoľko dôležitých opatrení. To zahŕňa zriadenie Moral Intelligence Center (MIC), ktoré má monitorovať nelegálne finančné toky a úradníkov. Plánuje sa aj pracovná skupina pre digitálne hranice, ktorá bude spolupracovať so susednými krajinami v boji proti centrám prania špinavých peňazí a podvodov. Národný index dôvery je určený aj na meranie dôvery občanov v štát a slúži tak ako kontrolný nástroj, ako o tom referujú správy z Thai Publica podložiť. Jedna vec je jasná: morálne vodcovstvo je rozhodujúce, ak sa má obnoviť dôvera občanov, pretože za skutočnú zmenu zodpovedajú naši vodcovia.

Výzvy spôsobené endemickou korupciou v Thajsku sú vážne. Index vnímania korupcie z roku 2024 ukazuje, že Thajsko je na 107. mieste zo 180 krajín s iba 34 bodmi. Napriek politickej rétorike o boji proti korupcii a kroku vojenskej junty urobiť z boja proti korupcii prioritu sa situácia zatiaľ nezlepšila. Predstavitelia junty sa skôr zapájajú do korupčných praktík a masívna korupcia a rodinkárstvo sú samozrejmosťou, ako je tomu v prípade Wikipedia zhŕňa.

Nálada v regióne ASEAN

Problémy v Thajsku sa neodrážajú izolovane; celý región ASEAN čelí kríze v morálnom riadení. Indonézia je v súčasnosti ohniskom sociálnych nepokojov, ktoré poukazujú na podobne vážne zlyhania v správe vecí verejných. Masívna korupcia a represívne správanie úradníkov vyvoláva nespokojnosť medzi obyvateľstvom nielen v Indonézii, ale aj na Filipínach a v Thajsku. Prieskum inštitútu ISEAS-Yusof Ishak ukázal, že 43,4 percenta obyvateľov ASEAN-u vidí ako najväčší problém sociálnu nerovnosť. Je čoraz jasnejšie, že na stabilizáciu vnútornej situácie v týchto krajinách sú potrebné kreatívne riešenia a hlboké reformy, a to nielen z vlastného záujmu, ale aj preto, aby zostali relevantné na medzinárodnej scéne.

Budúcnosť ASEAN-u visí na vlásku – možnosti siahajú od zásadnej transformácie cez morálnu reformu až po rozdelenie v dôsledku vnútorného konfliktu. V tejto súvislosti by politické strany, ktoré rázne bojujú proti problému podvodníkov, mohli získať dôveru občanov a obnoviť česť štátu, čo by sa mohlo ukázať ako kľúčové pre stabilitu regiónu.

V konečnom dôsledku sa boj proti podvodníkom a korupcii nepovažuje len za boj o finančnú alebo bezpečnostnú politiku, ale aj ako „morálnu vojnu“, ktorá si vyžaduje odvahu a odhodlanie. Len tak si štát môže zachovať integritu a získať späť dôveru občanov.